Depozit 2006
Cyklus fotografií zaoberajúci sa odkazom biblického zdroja prienikov dobra a zla, viery a pochybností Jánovej apokalypsy, širšieho kontextu rodinných vzťahov, príchodu nového človeka, všeobecne života ako depozitu a archivácie udalostí, artefaktov ako rekvizít, ktoré majú nadčasový charakter. Projekt vizuálne parafrázuje René Deskarta v zmysle prítomnosti filozofie v médiu fotografie – „Fotografujem teda som“. Spojenie najviac sprítomňuje koncept „archívu“, ako dôležitého faktoru pri tvorbe každého autora. Možno apelatívnym spôsobom odkazuje na kontexty minulosti, prítomnosti, ale rovnako je tam prítomná aj vízia budúcnosti. Tieto kategórie významným spôsobom poukazujú na ukotvenie človeka a jeho vzdialenosti medzi sebou samým – vecami – históriou – budúcnosťou. Biblické varovanie je reakciou na dekonštrukciu hraníc, najmä medzi vecami, ktoré vyznievajú ako opozitum, obnovuje pocit celistvosti a umožňuje transcendentovať naše prostredie. Projekt tvorí predpoklady kultúrnej logiky, ktorá je autonómna a neelitná (nechápe umenie ako umenie tvorené elitami pre elity). V estetickom a etickom režime média fotografie sa dotýka rovnako vnútornej – jedinečnej (autonómnej) oblasti autorskej výpovede, rovnako chápe obrazové posolstvo ako jeho heteronómiu, prekračujúcu hranice umenia do politiky, sociológie, náboženstva a morálky. Nedefinuje však zdroje intencionality, ako jasné ukotvenie v Bohu. Nakoniec, projekt „Depozit“ má aj veľmi osobnú naráciu. Žabu, ktorú atakovala užovka som po zdokumentovaní hraničnej situácie zachránil. Zdevastované sochy korpusov Krista a lotrov z kalvárie v Banskej Štiavnici uložené vo farskom kostole sú dnes súčasnosťou zreštaurovaného komplexu kalvárie. Tehotná žena – manželka – darovala život zdravému chlapcovi, ktorý má v súčasnosti už 20 rokov. Sú to určite pozitívne konotácie, ktoré prežívam vždy, keď „čítam“ príbehy v projekte „Depozit“.
Deposit 2006
A cycle of photographs dealing with a reference to biblical sources of intersections of good and evil, faith and doubt in the Apocalypse of John, in the wider context of family relationships, the arrival of a new person, life in general as a deposit and archiving of events, artifacts as props that have a timeless character. The project visually paraphrases René Descartes in the sense of the presence of philosophy in the medium of photography – „I photograph, then I am“. The connection brings to the fore the concept of „archive“ as an important factor in the work of every author. Perhaps in an appealing way, it refers to the contexts of the past and the present, but the vision of the future is also present there. These categories significantly point to the anchoring of a person and his distance between himself – things – history – future. The biblical warning is a response to the deconstruction of boundaries, especially between things that sound like opposites, restoring a sense of wholeness and allowing us to transcend our environment. The project creates the assumptions of a cultural logic that is autonomous and non-elite (it does not understand art as art created by elites for elites). In the aesthetic and ethical mode, the medium of photography touches the same internal – unique (autonomous) area of the author’s statement, understands the image message as well as its heteronomy, crossing the boundaries of art into politics, sociology, religion and morality. However, it does not define the sources of intentionality as a clear anchoring in God. Finally, the „Deposit“ project also has a very personal narrative. After documenting the border situation, I saved the frog that was attacked by the snake. The devastated statues of the bodies of Christ and the rogues from the calvary in Banská Štiavnica, stored in the parish church, are today the present of the restored calvary complex. A pregnant woman – a wife – gave life to a healthy boy, who is now 15 years old. These are certainly positive connotations that I experience every time I „read“ the stories in the „Deposit“ project.
