Projekt kolektívneho zjednotenia I., II. 1986 – 1987
Projekt kolektívneho zjednotenia, vznikol ako ironizujúci odkaz skupinovej terapie „reštaurovania“ zo starej identity na novú. Zachytáva pracovníkov štátnej inštitúcie v reálnom pracovnom čase. Cenzúra, prekrývanie a zahmlievanie sa odohrávali v mentalite kultúrneho a politického diktátu, ktorý predstavovala spolitizovaná línia propagandy. Synonymom prekry-tia sa stalo obmedzovanie a potláčanie prejavov smerujúcich k slobodnému a individuálnemu prežívaniu osobnej identity v súkromnom, pracovnom a verejnom priestore. Postavy kolegov reprezentujú skôr príbuznosť a odlišnosť náhradnej existencie. Predpokladajú nútenú paušalizáciu hodnotových vzťahov komunity, ktoré sa líšia mierou svojej konformnosti s modelovými obrazmi prezentovanými propagandou. Podstatný pre mňa bol systém skrytých významov, vychádzajúci zo strohého dokumentu skupinového sociologického portrétu a kamufláže ľudskej tváre a jej identity. Absencia pravej identity metaforicky predstavovala problém zažívanej cenzúry, ktorej cieľom nebolo ukazovať, ale posudzovať a triediť existujúce obrazy spoločnosti, strážiť demarkančnú líniu medzi ideologicky vhodným a nevhodným obsahom a odstraňovať z obehu pochybné, alebo inak nevhodné produkty umenia. (Dvakrát živá fotografia, 2018).
The Collective unification project I and II, 1986 – 1987
The Collective unification project was created as an ironizing reference to “restoring” the old identity of a group therapy to a new one. It captures the workers of a state organization during real working time. In a mentality of cultural and political dictates, which was represented by the political line of propaganda, the censorship, cover-ups and smoke screen-ing were enacted. The restriction and oppresion of state-ments leading to liberal and individual experience of personal identity in private, working and public space became the synonym of cover-ups. The figures of colleagues represent rather both a relationship and a difference of artificial existence. What is involved is the forced measurement of the relationships of the community based on values that are varied to the extent of their conformity with model images presented by the propaganda. Substantial for me was the system of hidden meanings that came out from the strict document of a group sociological portrait and the camouflage of the human face and its identity. Metaphorically, the absence of the authentic identity constitutes a problem of the everyday censorship the aim of which was not to point at, but to judge and grade the existing images of the society, to guard the demarcation line between the ideologically suitable and unsuitable contents and to eliminate questionable or otherwise unsuitable products of art from circulation (live photography twice, 2018).
